Challenge Accepted - 66. kapitola: Keď si tu, je to ľahšie

14. listopadu 2017 v 22:18 | Soph |  Challenge Accepted


On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... kým nenašli toho druhého.


V minulých častiach: Chalani stretli počas jednej autogramiády Beu, ktorá mala chorú sestričku a to dievčatko si tak obľúbili, až jej a jej sestre darovali lístky na koncerty, aby zažila niečo pekné. Avšak Leyla svoj boj s chorobou prehrala, z čoho boli nešťastní všetci z nich. Bea sa ale napokon rozhodla lístky využiť a tak priletela do Londýna. Vzala so sebou aj sesternicu, ktorá už na prvý pohľad ale nebola nikomu sympatická.



Keď som ráno vstala, uvedomila som si jednu vec, zajtra ráno Harry odchádza a ja ho znova uvidím až o dva týždne. Len som si povzdychla a pritúlila som sa k nemu ešte tesnejšie. Neviem, aké je to prebúdzať sa vedľa manžela, lebo som nikdy nebola vydatá, neviem, aké je to zobúdzať sa vedľa lásky svojho života, lebo nikdy som nebola osudovo zamilovaná, no viem, aké je to prebúdzať sa vedľa Harryho, vedľa môjho najlepšieho kamaráta, vedľa mojej spriaznenej duše a viem, že je to jeden z najkrajších pocitov na svete. Keď je pri mne, keď ma objíma, vtedy som šťastná, vtedy nemyslím na bolesť, na smútok, na Tanku, na prázdno, na problémy, vtedy len som, len existujem, len prežívam danú chvíľu a viem, že tú chvíľu by som za nič nevymenila.
S úsmevom som spokojne zatvorila oči a s vedomím, že dnes je ešte pri mne, som znova spokojne zaspala.
"Dobré ráno," začula som pri uchu chrapľavý hlas, keď som sa prebrala druhýkrát.
"Aj tebe," zamumlala som. "Koľko je hodín?"
"Málo, niečo pred pol deviatou."
"Mala by som napísať Yv, že dnes neprídem do školy," povzdychla som si.
"Myslím, že jej to došlo," zasmial sa.
"Asi hej," súhlasila som a potom mi niečo napadlo, tak som sa nadšene posadila.
"To bola rýchlosť," zasmial sa a podoprel sa na lakťoch.
"Práve mi napadlo, čo budeme dnes robiť," natočila som sa k nemu.
"Určite to je niečo úžasné."
"Uhm," pritakala som. "A najprv sa ideme umyť," zavelila som a šla som do kúpeľne. Kým som si dávala pastu na kefku, Harry sa za mnou pomaly došuchtal a poškrabal sa po hlave. Potom sme na seba robili celý čas grimasy.
"Harry, phestaň, lebo ši tie žuby neumyjem," smiala som sa.
"Thy ši zašala," rehotal sa aj on.
Keď sme sa po chvíli ukľudnili natoľko, aby sme zvládli umývanie zubov a úspešne ho dotiahli do konca, Harry na mňa pozrel.
"Tak, čo budeme dnes robiť?"
"Harry, vyzývam ťa, aby si so mnou znova prežil prvú výzvu," pozrela som mu do očí.
"Chceš lietať?"
"Nie, keď budem chcieť zomrieť, poviem ti," pokrútila som hlavou so smiechom, na čo sa Harry zasmial tiež. "Len chcem ísť na náš kopec a na chvíľu nevnímať nič len nás, akoby sme boli nekoneční."
"Dobre, poďme na náš kopec," prikývol a potom sa zháčil. "A čo Bea? Nepozná to tu."
"Nebudeme dlho," šepla som.
Z kúpeľne sme sa šli obaja prezliecť a z izieb sme vyšli v rovnakej chvíli. Do kuchyne sme teda vošli spolu a našli sme tam všetky tri dievčatá. Gemma sa na nás usmiala, Bea tiež, no len čo zbadala Harryho, sklopila pohľad a Lucy na mňa len škaredo zazrela. Nechápala som, čo má to dievča proti mne.
"Chystáte sa niekam?" pozrela na nás Gemma, keď si všimla, že sme oblečení.
"Uhm," prikývol jej Harry.
"A kedy prídete?" pozrela na nás Bea.
"Na obed sme späť a vezmeme vás niekam sa najesť," usmiala som sa na ňu.
"Už sa neviem dočkať," povzdychla si ironicky Lucy. Takmer som jej odsekla, že môže ostať sedieť doma, ale zahryzla som si do jazyka. Kvôli Bee a kvôli Harrymu.

To dievča mi liezlo čoraz viac na nervy. Chcela som byť milá, chcela som jej dať šancu, nechcela som ju súdiť, no jej správanie som nevedela vystáť. Bola tu dokopy len desať minút a už vyzerala, akoby ma chcela zožrať aj s topánkami len za to, že som sa na Harryho pozrela.
Keď sme vypadli z domu, uľavilo sa mi. Celú cestu sme obaja mlčali a keď sme prišli na kopec, vystúpila som z auta a počkala na Harryho, kým vystúpil on. Po tom, ako sme si preplietli prsty, sme sa vybrali na miesto, odkiaľ sme sa spustili a chvíľu sme tam len stáli.
"Kedysi to pre mňa bol len kopec," šepol Harry.
"Už nie je?"
"Nie od chvíle, ako sme odtiaľto skočili," objal ma a ja som sa k nemu pritúlila.
"Neviem, prečo som sem chcela ísť," povzdychla som si, "no... niečo ma sem ťahalo. Mám to tu rada. Keď tu stojím, cítim sa slobodná a šťastná a výnimočná a odvážna. Vždy, keď sme tu, mám pocit, akoby nič iné neexistovalo, len my dvaja. Na tomto kopci som sa po veľmi dlhej dobe necítila sama, lebo som vedela, že si pri mne. Vždy, keď sme tu, je jedno, čo sa deje okolo, lebo tu akoby svet na chvíľu zastal a ja mám pocit nekonečna. "
"Ja sa tu cítim výnimočný, vždy, keď som s tebou, cítim sa výnimočný. Nie len ty si sa zmenila, ja som sa zmenil tiež. Keď sme odtiaľto prvýkrát skočili, bol som iným človekom a predsa si sa odhodlala skočiť do tej priepasti so mnou," pohladil ma po chrbte.
"Ako som povedala včera, videla som v tebe niečo výnimočné a vidím to stále, len teraz to žiari viac. Obaja sme sa zmenili, no mne sa páčia Harry a Liv, ktorými sme teraz."
"Aj mne sa páčia," šepol, pričom ma pobozkal do vlasov.
V objatí sme ostali ešte hodnú chvíľu a potom som sa na Harryho usmiala, odtiahla som sa od neho a začala som utekať. Harry na mňa chvíľu prekvapene pozeral a potom sa rozbehol za mnou, takže sme sa najbližšiu hodinu a pol naháňali a smiali a potom sme začali robiť lietadielká a len tak sme blbli.
Po tej hodine a pol som bola tak zadýchaná, že ešte aj keď sme došli domov, som nevedela lapiť dych. Do kúpeľne som vbehla prvá a predbehla som Harryho a kým sa on potom sprchoval, zišla som dole do obývačky, kde sedeli Bea s Lucy.
"Harry je do pol hodiny dole a potom môžeme vyraziť," povedala som im. "Máte chuť na niečo konkrétne?"
"Ani nie," pokrútila hlavou Bea. "Nemusíte si robiť starosti, môžeme ostať aj tu."
"Ak chceš ostať doma, tak môžeme, no..."
"Doma?" prerušila ma Lucy. "Myslela som, že toto je dom Harryho."
"Je," prikývla som. "A ja som uňho na študijnom pobyte a som tu doma tiež a tebe nemusím nič vysvetľovať," odvetila som jej a pozrela som na Beu. "Je to tvoje rozhodnutie, no nehovor mi, že nechceš vidieť Londýn."
"Chcem," povzdychla si.
"Tak vidíš," usmiala som sa na ňu.
"Ja len nechcem obťažovať, už to, že tu sme a že Harry nás berie na turné..."
"Bea, už nikdy to neber tak, že nás obťažuješ, rozumieš?"
"Idem si po vodu," pretočila očami Lucy a zmizla v kuchyni.
"No ju si mohla stratiť na letisku," povzdychla som si, na čo sa Bea rozosmiala a potom hneď zvážnela.
"Nemala som sa smiať, ale bolo to vtipné. Viem, že ste si s Lucy nesadli, no ona nie je zlá, len... je svojská a nie každý ju chápe."
"To je v poriadku, je to tvoja sesternica a chápem, že si chcela mať niekoho pri sebe."
"Je to bez nej ťažké," povzdychla si. "Kým som bola doma, každý deň som chodila do jej izby a... ona tam nebola a ja som každý deň dúfala, že to je zlý sen," hovorila čoraz tichšie a potom sa jej z očí vyhrnuli slzy.
"Chápem, ako sa cítiš. Jedna z mojich najlepších kamarátok zomrela pár dní pred Leylou," povedala som a diera po Tanke ma znova zabolela. Znova som cítila, ako sa rozpína v mojom vnútri a ako ma to prázdno pohlcuje.
"Čo sa jej stalo?"
"Mala nehodu, šoférovala a dostala šmyk a... nezvládla to ani do nemocnice. Nebola som jej ani na pohrebe a neviem si predstaviť, aké to bude, keď sa vrátim domov a ona tam..." nedokázala som to ani dopovedať a v očiach sa mi zbierali slzy, no potlačila som ich. Našťastie som vedela veci potlačiť, alebo vypnúť, keď sa ma príliš dotýkali. A ja som sa nechcela zložiť teraz pred Beou, navyše, keď je Harry doma, lebo som mu nechcela pridávať starosti pred tým, ako odíde a tak som sa nadýchla a pokračovala som. "No musíme byť silné, vieš, ony dve sa na nás určite pozerajú a dávajú na nás pozor a hoci neviem, prečo sa takéto veci musia diať, my musíme ísť ďalej a bojovať za tých, ktorí tu už nie sú."

Harry zišiel dole práve, keď sa Bea upokojila. Obe sme naňho s úsmevom pozreli a potom sme zavolali Lucy, ktorá z kuchyne nevyšla, kým som bola v obývačke. Lucy vykukla a keď zistila, že očividne idem tiež, len si povzdychla. Naozaj neviem, čo proti mne to dievča malo.
"Oliver a obleč sa poriadne," pripomenul mi Harry. Len som naňho pozrela, nahodila som modelingovú pózu, aby videl, že mám legíny a tričko pod zadok. Potom som sa zatočila okolo svojej osi a Harrymu zmizol úsmev z tváre, lebo chrbát som mala mierne rozstrihaný ako na väčšine mojich vecí, ktoré som robila.
"Páni, to je pekné tričko," usmiala sa Bea.
"Robila som ho sama."
"Ty si krajčírka?" spýtala sa ma Lucy.
"Nie podnikateľka, mám obchod s kreatívnymi vecami, ktoré vyrábam a robím aj bytový dizajn a taktiež aj oblečenie, takže vlastne áno, tak trocha krajčírka som."
"Rada by som tvoj obchod videla," pozrela na mňa Bea.
"Môžeme sa tam zastaviť, keď pôjdeme z obeda," navrhol Harry.
"To by bolo skvelé," potešila sa a znova uhla pohľadom, keď sa na ňu pozrel. Myslím, že Harry sa jej páčil. Myslím, že sa jej páčil viac ako len chalan z obľúbenej skupiny, pousmiala som sa.
"Čo je?" spýtal sa ma Harry a ja som len pokrútila hlavou. Našťastie som mu nemusela odpovedať, lebo len čo sme vošli do garáže, tak sme začuli zhíknutie dievčat.
"Aston Martin!" vyvalila oči Lucy.
"Presne takto vyzerala aj včera," smiala sa Bea.
"To je parádny voz."
"Patrí Oliver," pousmial sa Harry.
"Vážne?" spýtala sa Bea.
"Uhm, kúpil som jej ho," hrdil sa.
"Lebo je to kontrolou posadnutý majetnícky maniak, ktor..."
"...ktorému záleží na tom, aby si bola v bezpečí," dopovedal za mňa a sadol si za volant. Posadila som sa vedľa neho a dievčatá si sadli dozadu.
Kde si? napísala som správu Gemme.
Som so Cedom, musela som zdrhnúť, prepáč
Vidíme sa večer?
Jasné, prídu k nám aj chalani s babami, povedz to Hazzovi
"Večer budeme mať návštevu."
"Koho?"
"Prídu slečny s priateľkami," zasmiala som sa a Harry sa začal chechtať tiež.
Na obed sme dievčatá vzali do jednej talianskej reštaurácie a potom sme šli do obchodu, kde už týždeň pracovala Jasonova sestra.
"Ahoj Nicky," usmiala som sa na ňu a predstavila som ju Harrymu, Bei a dokonca Lucy. Kým si dievčatá prezerali moje výrobky, nad ktorými nechtiac achkala aj Lucy, ja som s Nicky prebrala záležitosti týkajúce sa obchodu a keď sme už boli na odchode, vo dverách sa zjavila známa tvár.
"Bro," začal sa smiať Ben, "tak teba som tu nečakal! Čau!" podal Harrymu ruku a potom sa objali a potľapkali po chrbte.
"Ja som tu nečakal teba," zasmial sa Harry.
"No vieš, mám tu obchodné povinnosti," odvetil mu a pozrel na mňa, "čauky, Olívia," pobozkal ma na líce. "Už pracuješ?"
"Pracovala som celý čas. A áno, zajtra poobede už som v obchode."
"Super, mám klienta a nezabudni, že máme business meeting," žmurkol na mňa.
"Ako by som mohla, mám ťa v kalendári," zasmiala som sa.
"Hej, tuším som sa ti doňho napísal sám," zamyslel sa, aj keď dobre vedel, že mi tam nakreslil srdiečko a veľkým napísal rande s Benom. Len som sa naňho zamračila a nechala som ho s Harrym, nech si poklebetia.

V obchode sme sa zdržali asi hodinu a potom sme šli domov, kde mali prísť všetci, aby sme spolu strávili ich posledný večer, kým zas na dlhú dobu odídu.
Keď sme prišli domov, už tam bola Gemma so Cedom a s Yv, ktorá sa spokojne vyvaľovala na gauči a s úsmevom mi povedala, že Carlos nás prihlásil do ďalšej tanečnej súťaže. Nadšene som sa hodila k nej a hneď som mu zavolala.
"Čau bitkárka," zasmial sa Zayn, keď vošiel. Perrie neprišla, lebo mala vlastné turné.
"Nevolaj ma tak," hodila som po ňom vankúš, ktorý so smiechom zachytil a hodil sa na mňa a na Yv.
"Tak pacifista ti hovoriť nemôžem."
"Kde máš zvyšné slečny?" spýtala som sa ho.
"Tu sme!" zahlásil Louis a vrútil sa do obývačky. Chalani sa zvítali s Beou, dievčatá sa s ňou zoznámili a potom im Harry predstavil Lucy. Tá sa tvárila, že je v pohode, no bolo vidieť, že visí na každom ich slove.
"Pána beka, ja som vám nejako hladný," zahlásil Niall asi po hodine.
"Sakra! My nemáme dosť jedla," šepla som zhrozene, na čo sa všetci rozosmiali.
Bola som rada, že všetci prišli, boli sme spolu, bavili sme sa a bolo nám úžasne. A bolo to takmer ako naposledy, len k nám pribudla Bea, na ktorej bolo vidieť, že bola nervózna a Lucy, ktorá sa na počudovanie správala slušne. V jednej chvíli som sa smiala na Liamovom vtipe a v druhej ma zrazu prepadol obrovský smútok, o chvíľu to budú dva mesiace od toho, čo Tanka zomrela. Dva mesiace, odkedy som naposledy počula jej hlas, dva mesiace, odkedy navždy odišla. Dva mesiace, odkedy vždy, keď si myslím, že už je to za mnou, že to už bude lepšie, ma nanovo prepadne ten pocit straty a ja sa mám len chuť schúliť do klbka a plakať.
Snažila som sa potlačiť ten pocit, lebo som si chcela vychutnať posledné chvíle s chalanmi na veľmi dlhú dobu, no od tej chvíle som už nevedela na Tanku prestať myslieť a prepadal ma pocit, že sa dusím, že sa neviem nadýchnuť. Vstala som z gauča a odišla som do kuchyne, lebo som sa potrebovala upokojiť a hlavne nadýchnuť, no pocit paniky rástol.
"Chica," vošiel za mnou Ced. "Len dýchaj, Chica, pomalý nádych a potom výdych," došiel ku mne a zahľadel sa mi uprene do očí. On s Gemmou boli pri mne, keď ma to chytilo prvýkrát a potom aj druhý a piaty a ôsmy a tie ďalšie v škole, takže vedel, ako to vyzerá, keď na to na mňa doľahne.
"Dýchaj, Chica," hovoril upokojujúco a ja som sa snažila sústrediť len na jeho hlas. "Pekne pomaly, to zvládneme, pekne pomaličky."
"Liv? Ced?" vošla za nami Gemma. "Och zlatko," šepla a pribehla ku mne, aby ma mohla objať. "Sme tu s tebou."
"Ďakujem," dostala som zo seba a snažila som sa pomaly pravidelne dýchať. Prvýkrát ma takýto záchvat plaču chytil doma, mali sme filmový večer, boli u nás Ced, Yv a Carlos a ja som v telke zbadala reklamu na obľúbenú Tankinu rozprávku a zrazu som sa nevedela nadýchnuť.
"Kam ste zmizli?" vošiel Harry.
"Šli sme po ďalšie očká," vybrala som ich z chladničky a nahodila som úsmev, no vedela som, že jeho som tým nepresvedčila.

Okolo štvrť na jedenásť sa všetci rozliezli domov, keďže chalani mali byť o pol deviatej ráno na letisku. Len čo sme ich vyprevadili, dievčatá sa vybrali do svojich izieb a ja som začala upratovať. Potrebovala som niečo robiť a nechcela som spať, lebo som sa bála, že keď budem sama v izbe, tak ma to znova prepadne.
"Oliver," začula som za sebou Harryho hlas. "Čo to bolo v kuchyni?"
"Kedy?"
"Netvár sa, že nevieš. Keď ste tam boli so Cedom a Gemmou a ty si bola taká smutná."
"Nič to nebolo, vyberali sme ďalšie jedlo. Naozaj," povedala som, no uhla som pohľadom.
"Poďme spať," natiahol ku mne ruku.
"Choď si ľahnúť, ja budem dnes u seba," odvetila som, lebo som vedela, že len čo ma objíme, tak sa rozplačem. Otočila som sa teda a chcela som vziať misu už bez chipsov do kuchyne, no pocítila som na ramene jeho ruku.
"Oliver, čo sa deje," spýtal sa ma šeptom. Len som pokrútila hlavou. "Pozri sa na mňa," povedal autoritatívne. Len som si porazene povdzychla a otočila sa k nemu. "Oliver, vyzývam ťa, aby si dnes v noci spala so mnou a v izbe mi povedala všetko, čo ťa trápi."
Prikývla som a podala som mu ruku. Pomaly sme kráčali hore do jeho izby, kde mi dal znova nejaké svoje tričko, do ktorého som sa prezliekla.
"O chvíľu nebudem mať v čom chodiť, lebo všetky moje tričká budeš mať ty," zasmial sa, keď sa hodil na posteľ. Zhodila som zo seba veci, prišla som k posteli a po kolenách som došla k Harrymu, ktorému som sa stúlila v náručí. Sedel opretý o operadlo postele, objímal ma okolo ramien, pričom ma hladil po hlave a ja som z času na čas pocítila jeho pery v mojich vlasoch.
"Chýba mi Tanka," šepla som asi po desiatich minútach. Páčilo sa mi, že na mňa netlačil, videl, že mi niečo je a dal mi priestor, kým to budem chcieť povedať sama. "Chýba mi tak veľmi, že občas ma prepadne taký smútok, až nemôžem dýchať. Prvýkrát sa to stalo pár dní po tom, čo ste odišli na turné. Bol u nás aj Ced a ja som zrazu mala pocit, že sa neviem nadýchnuť. Normálne sa vtedy začnem dusiť a lapám po dychu akoby ma nieto škrtil. To sa stalo v kuchyni. Znova ma chytil ten pocit prázdna."
"Prečo si mi to nepovedala?"
"Načo?"
"Asi na to, že to chcem vedieť. Oliver, to, že som na turné, neznamená, že mi nemôžeš povedať, čo sa s tebou deje," sypal zo seba rýchlo.
"A čo by si spravil, keby som ti uprostred noci volala, že mi je zle, že mi je smutno, že mám pocit, akoby som sa dusila?"
"Prišiel by som za tebou," šepol nežne.
"Ja viem, ale to od teba nemôžem žiadať."
"Môžeš, tak ako od teba ja teraz môžem žiadať, že vždy, keď ti bude smutno, mi zavoláš."
"Harry, také stavy mám skoro každú noc."
"Tak si budeme volať každú noc pred spaním. Nemôžem byť síce každú noc s tebou a objímať ťa, ale môžem s tebou zaspávať aspoň takto."
"Už som ti povedala, že si ten najlepší?"
"Neviem, skús to ešte raz," zasmial sa.
"Nebudem ti hladkať ego," pokrútila som hlavou a ľahla som si normálne, lebo sa mi zatvárali oči.
"A tehličky?"
"Myslím, že tie môžem," povedala som po chvíľke zvažovania, keď som si hlavu položila na jeho hruď a rukou som mu začala prechádzať po bruchu.
"Posledné dni si neplakala."
"Lebo si pri mne. Keď si tu, je to ľahšie. No... myslím na ňu každý deň. Nevidela som ju pol roka a chýba mi o to viac. Všetko, čo sme spolu zažili, všetko, čo sme vyviedli, naše rozhovory, spomienky, ktorých nikdy nebude viac... bolí to."
"Sľubujem, že to prejde," šepol a pobozkal ma do vlasov. "A ty mi sľúb, že si budeme volať každý večer."
"Sľubujem," prikývla som a potom som pokojne zaspala.

V sobotu sme boli ráno odprevadiť na letisku chalanov a taktiež Beu a Lucy. Všetkých som ich vystískala a ako posledného som si nechala Harryho, ktorého som objímala najdlhšie. Hľadeli sme za nimi, kým neprešli bránou a potom sme sa vybrali na kávu, keďže bolo príliš skoro.
Ja som od dievčat šla rovno za Benom, s ktorým som mala stretnutie a cestou som volala s Anne, aby som zistila, ako sa má a aby som ju trocha rozptýlila, keď je teraz sama doma. Len čo som dotelefonovala s ňou, zavolala som domov Soničke a chvíľu som rozprávala s malým. Potom som vybavila objednávky a keď prišiel Ben, už som bola hotová so všetkým.
S Harrym sme si spočiatku volali každý deň, no po týždni mi prvýkrát vôbec nedvihol a zavolal mi až na druhý deň ráno, že ho to mrzí, ale že nestihol.
Cez víkend sme s Gemmou šli na otočku do Holmes Chapel. V piatok po škole ma čakala na parkovisku, nasadla som k nej a keď nás Anne zbadala, od radosti sa rozplakala.
"Dievčatá, ja som taká rada, že ste tu, to čo vám napadlo prísť?"
"Chceli sme ti skrášliť víkend," usmiala som sa.
"A poprosiť ťa, aby si nám urobila tú vynikajúcu ovocnú tortu," hodila po nej Gemma psie očká.
"Priznávam, to bol hlavný dôvod," šepla som previnilo, na čo sme sa všetky rozosmiali.
"Moje zlaté, ja som taká rada, že ste tu."
"Sme rady, že sme ťa potešili?"
"Ste samé?"
"Uhm, braček je na turné, maminka, to predsa vieš."
"Ja som myslela, či neprišiel Cedric," usmiala sa na ňu.
"Ostal v Londýne, majú mať do školy nejaký projekt, tak sa bude učiť."
"Liv, ty ten projekt nemáš?"
"Ja som si to zariadila tak, aby som mohla prísť," usmiala som sa na ňu. "Nezmeškám predsa kvôli škole návštevu jednej z mojich náhradných mám a drobčeka. Ako sa máte?"
"Tak isto ako pred dvoma hodinami, keď si mi volala, len o dvesto percent šťastnejšie, že ste ma takto prekvapili. Keď si mi volala, už ste boli na ceste, však?"
"Uhm," prikývla som.
"Vyrazili sme len čo Liv skončila škola, aby sme s vami mohli byť čo najdlhšie," pritúlila sa nej Gemma.
"Som naozaj rada, že ste tu."
"My tiež," prikývla som.
"Jedli ste?" spýtala sa nás zrazu. "Lebo ja mám chuť na pizzu."
"Ja som jedla, ale Liv mala len bagetu z benzínky."
"Objednáme si?" pozrela na mňa.
"Akú?"
"Syrovú," povzdychla si a pohladila sa po brušku, ktoré už začínalo byť vidieť.
"Cítim sa ako veľký kontajnér," povzdychla si, keď nám došla pizza. Gemma si šla na chvíľu zdriemnuť, lebo jej klipkali oči a večer sme chceli ísť na dámsku jazdu a v obývačke sme ostali len ja s Anne.
"Prečo?"
"Lebo do seba pchám, čo príde."
"Tak keď to bábu chutí."
"Bábu to veľmi chutí," smiala sa a vzala si kúsok pizze. "Čo ak bude ako Niall?"
"Tak dohovoríme Harrymu, aby vám kúpil obchod s potravinami," mykla som ramenami.
"Liv?" ozvala sa, keď zjedla tretí kúsok.
"Áno?"
"Chcem sa ti poďakovať."
"Za čo preboha?"
"Videla som to video," začala a ja som si len schovala tvár do dlaní. "Nehanbi sa. Ja som ti vďačná, že si sa postavila za nás a chránila mňa a maličké a Harryho a našu rodinu."
"Anne, si mi ako mama, Gemma mi je sestrou, vy ste moja rodina a ja neznesiem, aby niekto mojej rodine ubližoval. Ona nemala právo zverejniť to, bolo to tvoje právo, tvoja možnosť, nemala ti ju brať, tak za to dostala, čo si zaslúžila. Nehanbím sa za to, že som sa s ňou pobila, spravila by som to znova. Hanbím sa za to, že si to videla."
"Naozaj nemáš prečo, som na teba hrdá," zasmiala sa. "Si mi ako ďalšia dcéra a ja som rada, že ten študijný program nám do života priniesol práve teba," povedala mi, pričom ma objala a ja som sa cítila ako v maminom objatí.
"Je dobré mať pri sebe blízko druhú mamu, keď tá moja je ďaleko," povzdychla som si a potom som sa zháčila a schmatla som kabelku, ktorú som mala pohodenú pri gauči. "Skoro som zabudla, toto je pre teba," podala som jej balíček.
"Čo je to?" pýtala sa, keď to otvárala a potom na mňa dojato pozrela. "Liv, to je krásne."
"Chcela som niečo dať malému a rozhodla som sa, že mu to vyrobím, tak som uplietla papučky a tú hrkálku som tiež vyrobila."
"Je to nádherné, ďakujem," objala ma.
"Jééj, vidím, že si jej to už dala," usmiala sa Gemma, ktorá práve zišla dole.
Večer sme šli na dámsku jazdu, Robin nás odviezol do kina a aj po nás potom prišiel, no to nás už bral z cukrárne, do ktorej sme vpadli. S Gemmou sme nechápali, kde sa do Anne toľko vojde. Celú sobotu sme strávili nákupmi tehotenských šiat a ja som jedny veľmi pekné kúpila aj Soničke a rovno som jej ich poslala a večer robila Anne doma prehliadku, kde predvádzala šaty, ktoré jej teraz pekne obopli bruško. V nedeľu sme s Gemmou varili obed, aby sme ju potešili a len čo sme sa najedli, vybrali sme sa domov, aby sme nešli večer, lebo to by sme prišli neskoro.

V piatok, dva týždne po odchode chlapcov na turné som sedela v dielničke a hrala som sa s vecami, ktoré mi prišli pod ruku a tvarovala, maľovala, pílila a rezala a popritom som premýšľala. Harry sľúbil, že bude volať každý večer, no po týždni ho to očividne omrzelo a teraz volá každý druhý deň, aj to niekedy v priebehu dňa, že mu nestihnem dvihnúť a potom sa mu aj dve tri hodiny neviem dovolať. Za posledné tri dni som dokonca viac volala s chalanmi ako s ním a to ma mrzelo.
"Tu je moja obľúbená umelkyňa."
"Ben, ahoj," usmiala som sa naňho a odtrhla som oči od štetca, ktorým som precízne nanášala lepidlo. "Dnes som ťa tu nečakala. Nehovoril si, že je nejaká akcia?" pozrela som naňho. Do obchodu chodil poctivo takmer každý deň a hoci po nociach pil a ženy, ktoré mu prešli posteľou by nezrátal nikto, vykľul sa z neho celkom v pohode chalan. Namyslený, áno, perverzný, jednoznačne. No keď som si zvykla na jeho osobnosť, na jeho štýl vyjadrovania a naňho, tak sme spolu vychádzali na počudovanie vlastne skvelé. Hoci prvé dni to bolo strašné, teraz sme v pohode. Ja sa starám o kreatívne veci, robím objednávky, tvorím a Ben sa stará o zvyšok, ktorý so mnou vždy prejde, aby som bola v obraze a raz to mohla robiť sama.
"Veď práve. Je benefícia, na ktorú musím ísť a nemám partnerku."
"Veď si tam niekoho nájdeš, si predsa Ben Hamilton."
"O to ide, to nie je bar, kde zbalím prvú povoľnejšiu sliepku, toto je vážna akcia."
"Takže nejdeš?" nechápala som.
"Idem, práve som prišiel svojej partnerke povedať, aby sa pripravila," povedal mi. Pozrela som na neho a čakala som, že mi to dovysvetľuje, on hľadel na mňa a čakal a čakal a...
"Ty myslíš mňa?"
"Uhm. Ideš tam so mnou. Je to benefícia, budú tam ľudia, ktorí sa ti zídu a teraz si podnikateľka, toto sa stane súčasťou tvojho života."
"Čo? Nie Ben, nikam s tebou nejdem."
"Jeden rozumný dôvod."
"Škola."
"Zajtra je sobota."
"Pracujem."
"Pokiaľ viem, nemáš žiadne súrne objednávky."
"Šaty."
"Ach pusa, myslíš, že som na to zabudol? Ja si idem vybaviť ešte jedno stretnutie, šaty medzitým dorazia a potom prídem po teba."
"Ale ja sa potrebujem upraviť."
"Nepotrebuješ, vezmem ťa za vizážistmi. Budeš najkrajšia žena večera a pri troche šťastia ti zaručujem, že budeš na titulke," žmurkol na mňa a odišiel.
Myslela som si, že to bol jeden z jeho vtipov, kým ma Nicky nezavolala dopredu, že mi prišiel balík. Len som nemo ostala civieť. Bola tam biela škatuľa previazaná fialovou farbou a celé to vyzeralo ako z filmu. Podpísala som sa kuriérovi a len čo odišiel, otvorila som balík. Keď som mala škatuľu otvorenú, takmer som odpadla. Vnútri boli nádherné fialové spoločenské šaty s diamantmi. Netuším odkiaľ si Ben pamätal, že milujem fialovú, ale tie šaty boli... rozprávkové, no boli príliš.
"Hamilton, prosím."
"Poslal mi Ben Hamilton práve šaty, ktorých hodnota je väčšia ako ročný príjem priemernej anglickej rodiny?"
"Páčia sa ti?"
"Pravdaže, sú nádherné, ale..."
"Do pätnástich minút som v obchode," oznámil mi.
Keď prišiel, nedalo sa protestovať, zobral škatuľu so šatami a po desaťminútovom monológu, aké to bude pre obchod prospešné a ako nemôžem byť zlá a nechať ho tam ísť samého, som si uvedomila, že sedím v jeho aute. Šli sme rovno do salóna krásy, kde mi mali urobiť make up a účes k šatám a keď som o tri hodiny konečne stála hotová a mohla sa na seba pozrieť do zrkadla, takmer som odpadla.
"Pán Hamilton, môžete," zakričala naňho Synthia.

Večer som si užila. A Ben mal pravdu, získala som mnoho kontaktov. Ľudia sa ma pýtali, čo robím a keď som im to vysvetlila, chceli vidieť a vedieť viac, tak som im dala vizitku s mojim menom a adresou a ďalej som sa zabávala.
Uprostred večera mi prišla správa od Harryho. Zajtra okolo desiatej som doma a máme pre seba niekoľko dní. H :)
Dúfam, že nečakáš znova slávnostnú večeru :P
Možno :D ale nie, nie, prídem aj s Beou
Teším sa :)



A/N: ďakujeme krásne za komentáre :)
Victoria som rada, že sa páčilo :)
Nika tak poznajú sa už riadne dlho, v podstate si vedie čítať myšlienky :) uvidíme čo sa z nej vykľuje, no osobne musím povedať, že nepatrí medzi moje najobľúbenejšie postavy :)

V nasledujúcej kapitole Pocit viny si Liv uvedomí, že sa jej Harry vzďaľuje. Ten jej sľúbi, že urobí všetko, čo je v jeho silách, aby to napravil, avšak niečo sa pokazí.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 15. listopadu 2017 v 17:42 | Reagovat

Pani... zeby Bea a Harry? :D :D :D
No a Liv a Ben? :D to som zvedava ako toto bude pokracovat :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama